Socialisté všech zemí, převlečte se za demograthy
a bude zase spousta (lidskýho?) masa pro 
poctivé, slušné i pracovité konzumenty, ještě by to chtělo pokrokově převýchovné pionýrské tábory (se sociálně horlivými svazáky Č-SS-D jako ocelovou pěstí těch co na TO mají) pro všechny ignoranty, kteří dobrovolně nepochopí naše upřímně nezištné úmysly.
Na Srath!
Zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu
13.12. 2008
Gerald Celente je predpovedač trendov, autor a šéf Trend Research Institute (Inštitút výskumu trendov), ktorý založil v roku 1980. Známym sa stal predovšetkým vďaka svojím správnym predpovediam svetových udalostí ako napr. burzového krachu 1987, zániku Sovietskeho zväzu v roku 1990, ázijskej finančnej krízy 1997, recesie 2001, začiatku zlatej horúčky 2002, úpadku trhu s nehnuteľnosťami v roku 2005, recesie 2007 a paniky 2008. Keďže sa blíži koniec roka, chcel som od pána Celenteho zistit jeho prognózu pre rok 2009. Nasleduje interview, ktoré som s ním viedol 12.12. 2008: * (Interview som preložil do slovenčiny, v origináli bolo vedené Freemanom z blogu Alles Schall und Rauch)
Freeman: Ako vidíte súčasnú situáciu v Amerike?
Celente: Finančný systém úplne skolaboval. Jediné, čo vláda ešte robí, je udržiavanie krajiny pri živote, a to buď tlačením stále väčších množstiev peňazí alebo znižovaním úrokov. Nazývame to Bernankeho dvojkrok, lebo existujú iba dva kroky, ktoré môže šéf FED (Federálna banka) urobiť. Ani jedno z týchto opatrení nedokáže zmeniť kurz a zastaviť pád hospodárstva. Potrebujeme novú produktívnu kapacitu, ako napr. keď sme v 90. rokoch išli do recesie, dostali sme sa z nej vďaka internetovej technológii. Všetko bolo preorientované na internet. To bolo niečo reálne. Existovala pravdepodobne špekulácia na trhoch, ale to nesúviselo s existenciou samotného produktu. Bola to produktívna kapacita. Také niečo sa nedá vyriešit monetárnym alebo fiškálnym impulzom. Napríklad, máme nového prezidenta, ktorý chce podľa vlastným slov vytvoriť» 2.5 milióna pracovných miest. Odkiaľ chce na to vziať peniaze? Môže ich iba vytlačiť. Sme tu konfrontovaní s hyperinfláciou, ako vtedy vo Weimarskej republike, to sa môže stat aj doláru. Som inak politický ateista. Neverím v rozprávky, som dospelý človek. Ak si niekto myslí, že nás politici zachránia, klame sám seba, alebo je dieťa. A tento sebaklam je v Amerike veľmi výrazný. Ľudia sú plní nádeje, že nový prezident nejakým spôsobom prinesie zmenu.
Freeman: Ak sa pozrieme na tím, ktorý si Obama doteraz zostavil, tak nehrozí zmena.
Celente: Správne, ale nielen to. Ako môže nastať zmena, keď si vybral tých istých, ktorí krízu spôsobili? Ako napríklad Larry Summers, ktorý bude jeho hospodárskym poradcom, alebo ten Timothy Geithner, šéf FED v New Yorku. To sú všetko odchovanci Roberta Rubina. Summers bol v kabinete Clintona po Rubinovi Minister financií. To sú tí ľudia, ktorí zničili zákon Glass-Steagall. Freeman: Veď Clintonove zrušenie zákona Glass-Steagal v roku 1999 je hlavným dôvodom pre našu krízu, pretože vďaka nemu sa od seba oddelili komerčné a investičné banky a bola zavedená totálna liberalizácia, ktorá bankám znovu umožnila nekontrolované špekulácie. Celente: Presne tak. Zjavne sa vyznáte. To sú ľudia, ktorí umožnili vytvorením toho správneho prostredia vznik všetkých tých derivátov ako Credit Default Swaps SIV-čka, CDO-čka, tieto takzvané exotické finančné nástroje, ktoré nie sú nič iné ako stávky, je to ako hra v kasíne.
Freeman: Myslíte, že finančná kríza bola spôsobená úmyselne, alebo že je iba zlyhanie?
Celente: Je to zlyhanie. Stále sú reči o nejakých iluminátoch. Keď to spôsobili ilumináti, tak sú to aj ilumináti, ktorí to musia znovu napraviť. Neexistuje ani jediná vec, ktorú niekto z týchto ludí (pozn.: politici) niekedy urobil správne. Ani jedna jediná v ich celej kariére. Nikdy nič úspešne neurobili. Dostali sa hore iba vďaka svojej nekompetencii a strkaní sa iným ľudom do zadku. Tak to beží vo verejnej správe. Len aby som Vám dodal nejaké informácie o mojom pozadí. Začal som svoju kariéru vo verejnej správe v meste Yonkers, New York, po vyštudovaní vysokej školy v roku 1971. Bolo to pomerne veľké mesto s 300.000 obyvateľmi, potom ma poslali do hlavného mesta štátu New York, do Albany, kde som pôsobil ako asistent sekretára senátu štátu New York. Vyznám sa preto vo vládnom aparáte. Pracoval som aj pre Reagana a s inými ľuďmi vo vysokých pozíciách. Občania žijú v ilúzii, že títo ľudia sú múdrejší ako všetci ostatní. V skutočnosti je to tak, že keď človek pracuje pre štát, je zväčša sprostejší ako všetci ostatní. Druhá realita, ktorú som videl počas mojej práce v Alabamy je, že politici sa plazili po zemi, aby sa dostali na vyššie pozície. Podlizovali sa. Myslieť si preto, že títo politici by boli schopní riešiť problém, je sebaklam. Okrem toho sú všetky politické organizácie v skutočnosti zločinecké organizácie, a to nehovorím len tak ľahkovážne.
Freeman: A to nevedeli, že keď Greenspan tak zlacní peniaze, následne imploduje celý finančný systém?
Celente: Nechceli, aby ľudia stratili svoje peniaze kvôli veľkej internetovej bubline, a ľuďmi mám na mysli tých skutočne veľkých hráčov, aby tí nič nestratili, a preto si mysleli, že môžu jednoducho znížiť úroky, čo aj robili od marca 2000. Odvtedy sme v našom inštitúte varovali čo sa stane, je to napísané v našich dokumentoch, ale nikto nechcel veriť. Keď sme napísali, že nastane kolaps, dostali sme veľa odpovedí s výzvou, že či nemôžeme napísať niečo pozitívnejšie a či nemôžeme byť trochu milší. To je to isté ako s vojnou. Pred začiatkom vojny v Iraku sme povedali, že Amerika prehrá. Pravdepodobne vojdeme rýchlo a odstránime Saddama, ale potom to bude celé pokračovať ako guerillská vojna, ktorá sa nedá vyhrať. Ale nikto o tom nechcel nič počuť, bolo by to nepatriotické. A ako to dopadlo? Po takmer ôsmych rokoch vojny sme ešte stále neurobili krok vpred. Keď teda hovorím o zločineckých organizáciách, tak ich nechcem len ohovárať, je to fakt. Amerika vedie vojnu, ktorá je postavená na falošných dôvodoch. Či to vedeli, alebo nie, to je akademická otázka. Boli to falošné dôvody a zabíjajú nevinných ľudí, ženy a deti – a to vôbec nie je v súlade s mojimi morálnymi zásadami. Okrádajú ľudí až do nemoty, za svetlého dňa, so svojimi záchrannými balíčkami. Existuje taká určitá mentalita, ktorá hovorí “sú príliš veľkí, aby padli”. To však znamená, že my všetci sme príliš malí na to, aby nás zachránili. Je to typické anglické rozmýšľanie, ako na Titanicu. Bohatí smú nastúpiť do záchranných člnov a chudobného zamknú pod palubou a môže sa utopiť spolu loďou.
Freeman: Čo si myslíte, že sa teraz stane, keď nebol odsúhlasený záchranný balíček pre automobilový priemysel?
Celente: To nič neznamená. Návrh bol mŕtvy už od samého začiatku. Aj tak by tie peniaze boli vyhodené von oknom. Okrem toho, každý, kto si kúpi americké auto asi nie je normálny, však to je iba šrot. A šéfovia sú neschopní. Zástupca predsedu dozornej rady General Motors, Devine, povedal v roku 2005, že kto si myslí, že vysoká spotreba benzínu odradí ľudí od kúpy SUV-čiek, tak nevie, o čom hovorí. Absolútna lož. Títo ľudia produkujú a rozprávajú sračky, už desaťročia. Boli raz časy, ked sa v Amerike stavali výborné autá, ale tie sú už dávno za nami. Vždy im išlo len o zisk, koľko peňazí môžu zarobiť tým najlacnejším šrotom.
Freeman: Finančná kríza prešla cez atlantický oceán do Európy a ruinuje celý svet.
Celente: To je pravda. Počas môjho cestovania si žiaľ vždy všímam, že Európania a Ázijci preberajú každú sprostosť z Ameriky a všetko napodobňujú. CS (Crédit Suisse) a UBS podliehajú tej istej chamtivosti a peňažnej manipulácii ako banky u nás. Pred rokom sa kládla ešte otázka, či sa nakazí aj zahraničie. Teraz má celý svet zápal pľúc. Pozrite si napríklad, čo sa deje v Španielsku s tou istou bezuzdnou stavebnou činnosťou, ktorá vyprodukovala gigantické realitné smetisko. Krajina zbankrotovala. To isté platí pre krajiny bývalého východného bloku. Stretol som ľudí odtiaľ a s počudovaním som ich počúval, ako rozprávajú o investoroch a o marketingu, ako keby odjakživa žili v kapitalizme. Rozprávali sa so mnou, ako keby presne vedeli, o čom je reč. Správali sa skôr ako dravce, ako tí starousadlíci zo západu. Tieto krajiny, ako mnohé iné, si spôsobili svoju vlastnú finančnú krízu a padli na hubu.
Freeman: Ako vidíte rok 2009? Podľa všetkého sa hospodárstvo dostane do absolútnej stagnácie.
Celente: Akurát sme zverejnili našu prognózu pre rok 2009. Predpovedáme úplný kolaps hospodárstva. 7. Novembra 2007 sme predpovedali finančný krach a paniku na rok 2008, a tak sa aj stalo. Na budúci rok sa staneme svedkami zrútenia celého maloobchodného systému, potom bude nasledovať zrútenie priemyselných realít, atd. … zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu, oveľa horšiu ako takzvanú “Veľkú hospodársku krízu” 30-tych rokov.
Freeman: Wow!
Celente: A poviem Vám aj prečo. Vtedy ľudia nevlastnili toľko vysoko zadlžených nehnuteľností, ani sa nezadlžovali až po krk ako dnes, nemali kreditné karty a neboli so 14 biliónmi v mínuse. Vtedy existovala pozitívna obchodná bilancia, teraz je Amerika s viac ako 700 miliardami dolárov v mínuse. Štátny rozpočet bol vtedy vyvážený, teraz máme gigantický deficit a zadlženosť štátu sa vyškriabala na 13 biliónov, pričom len v tomto roku narástla o 1 bilión. Na začiatku druhej svetovej vojny boli Spojené štáty motorom priemyselnej výroby celého sveta, mali sme najvyššiu produktivitu. To je už dlho za nami. Sme národ, ktorý je v úpadku. Pred dverami máme najväčšiu krízu a tá bude ovplyvňovať celý svet.
Freeman: Čo si myslíte, nastane masová nezamestnanosť a nasledovne vzbury?
Celente: Áno, aj my vidíme trend k vzbure. Čo sa v súčasnosti deje v Grécku, sa môže stač všade. Nejde tam ani tak o zastrelenie 15-ročného chlapca, ľudia rebelujú proti tej absolútne nekompetentnej, skrz naskrz skorumpovanej politickej elite, ktorá je však na celom svete rovnaká. Ja som bol zamestnaný v štátnej správe, ja poznám skutočné proporcie korupcie. Vo Washingtone ide o to, vybavovať projekty za účelom obohacovania seba samého a svojich kamarátov, ja pomôžem tebe, ty pomôžež mne, peniaze pre kamarátov, systém je odhora nadol skorumpovaný.
Freeman: Zažijeme teraz jeden, alebo dva roky krízu a potom sa z toho dostaneme?
Celente: A ako sa z toho máme dostať? Kto nám z toho pomôže?
Freeman: Takže sa bude jednať o dlhodobú krízu?
Celente: Áno!
Freeman: To neznie veľmi dobre. Ako sa to dotkne Európy?
Celente: Európa na tom nebude až tak zle, pretože ľudia tam nie sú tak strašne zadlžení a budú schopní vytiahnut sa sami z tej šlamastiky. Amerika sa však zmenila na krajinu plnú slabochov, nevedia sami nič urobiť, vedia len konzumovať, žijú vo veľkých domoch, jazdia na veľkých autách a sú sami veľkí a tlstí. Jednoducho nevedia prestať konzumovať. Spotrebúvajú príliš veľa potravín, energie a miesta. Nevedia, ako žiť skromne. Teraz sa party skončila, bude treba pritiahnuť opasky, a to bude veľmi nepríjemné. Máme vzrastajúcu vrstvu totálne chudobných. To je niečo, čo sme ešte nikdy nemali. Je to strašné. Budeme mať veľmi vysokú nezamestnanosť, vyššiu ako pri poslednej hospodárskej kríze.
Freeman: Nevidíte teda spôsob, ako by sa z toho dalo dostať?
Celente: Len ak zavedieme nové produkčné kapacity, ako napríklad technológie alternatívnych energií. Musí to byť niečo revolučné, čo sa stane motorom hospodárstva, ako objavenie ohňa alebo vynález kolesa.
Freeman: História ukazuje, že ak sú vládcovia konfrontovaní veľkými problémami, nesnažia sa ich vyriešiť, ale namiesto toho sú presvedčení, že vojna vyrieši všetky problémy. Existuje možnosť ďalšej veľkej vojny?
Celente: Vtedy po Veľkej hospodárskej kríze sa pozeralo na II. svetovú vojnu ako na východisko. Teraz žijeme v inej dobe. Ďalšia vojna by bola vedená zbraňami hromadného ničenia. Dnešné vojny sa môžu viesť už len proti nevyvinutým krajinám. Už nejde o vystrelenie interkontinentálnych rakiet, ide o vysoko technologickú guerillovú vojnu, ako ju vidíme v Iraku a v Afganistane. Ale politici sú schopní všetkého.
Freeman: Myslíte tým útoky vedené pod falošnou vlajkou? (False flag operations)
Celente: Áno, veď stále nás klamú o všetkom, ako napr. Saddam mal atómové zbrane a bol prepojený na Al-Kaidu. Kto im môže ešte veriť jediné slovo?
Freeman: Napísali ste, že Amerika kráča po ceste Veľkej Británie. Myslíte tým, že si Amerika už po finančnej stránke nemôže dovoliť svoje impérium a rozmiestnenie vojakov v 130 krajinách?
Celente: Áno, americké impérium sa nachádza v úpadku, pôjde tou istou cestou ako anglické. Jednoducho na to už nemáme peniaze.
Freeman: Jediný politik, ktorý to v Amerike hovorí, ktorý žiada rozumnú hospodársku politiku a obnovenie ústavných práv, je Ron Paul. Čo si o ňom myslíte?
Celente: Volil by som ho za prezidenta. Musel som ale hlasovať za Nadera, lebo nebol na hlasovacom lístku. Nebudem podporovať zločinecké organizácie, ktoré si rozdeľujú moc vo Washingtone. O tomto rozprávam veľmi jasne. Každý, kto volil tých zločincov, podporuje pokračovanie vrážd a krádeží. To sa pekným spôsobom nedá ani povedať. Každý deň zabíjajú nevinných ľudí.
Freeman: Akú zásluhu majú na celej situácii média? Veď sa správajú už len ako orgány propagandy.
Celente: Aj oni na tom majú veľkú zásluhu. Veď ležia v posteli s mocnými. Stačí sa pozrieť, aké úzke sú kontakty medzi zástupcami médií, ministerstvami a Bielym domom. Každý deň si podávajú kľučku. Napríklad, môžeme sa poďakovať novinám New York Times, že nám predali vojnu v Iraku. Alebo, tie isté noviny povedali v roku 2007, že problém s hospodárstvom je len čakanie, ktoré prejde, hoci my sme ten kolaps už videli. Média sú veľmi naklonené na stranu koncernov a vlády, a vôbec neplnia svoju úlohu.
Freeman: Čo môžete poradiť mojim čitateľom, ako sa majú pripraviť na prichádzajúcu krízu?
Celente: My v inštitúte hovoríme už dlho, že netreba míňať ani o jeden cent viac, ako v skutočnosti máme. Budeme musieť zažiť novú skromnosť, počas ktorej sa budú kupovať len veci, ktoré skutočne potrebujeme a ktoré aj vydržia dlhšie. Tento celý cyklus konzumu sa skončil, a spolu s ním aj predstava, že si môžeme kúpiť šťastie alebo dosiahnuť ho materializmom. Neporozumejte mi zle, aj ja mám rád pekné veci, ale teraz ide o kvalitu, alebo inak povedané, menej je viac. Potom, ohľadom vzdelania detí. Tu v Amerike chcú všetci posielať svoje deti na vysoké školy a univerzity. To je nesmierne nákladné. A za čo? Aby vyštudovali ekonómiu alebo právo a dostali svoj titul? Máme viac ako dosť bankárov a právnikov, ktorí nám nie sú na nič, a ktorí nevytvárajú žiadne hodnoty. Lepšia je praktická a užitočná výučba, ako inžinier, technik alebo všetky remeselnícke povolania. Všetko to začína na lokálnej úrovni. Treba sa starať o svoju obec a byť aktívny. Ako môžeme pomôcť svojim blízkym. Buďte rád, vo Švajčiarsku máte priamu demokraciu a môžete spolurozhodovať. (Pozn.: Freeman žije vo Švajčiarsku) Tu v Amerike už nemáme absolútne čo povedať, robia si čo chcú. Ľudia boli napríklad proti tým záchranným balíkom, a čo urobili politici? Prijali ich aj tak.
Freeman: Ja svojim čitateľom vždy hovorím, aby vo svojich obciach bojovali za zachovanie verejnej infraštruktúry. Zabráňte privatizácii a predaju všetkých hodnôt.
Celente: Existujú služby, ktoré sú esenciálne a ktoré by mali byť verejné, ako hromadná doprava, energia, zásobovanie vodou. Tu zase vyčíňa svetová vláda, a ja nie som konšpiračný teoretik, ale každý vie, kam to všetko smeruje. Chcú všetko kontrolovať a ovládať nás centrálne. Freeman: Myslíte si, že by sa v dôsledku finančných problémov stredomorských krajín a nových členov na východe mohla rozpadnúť Európska únia a Euro?
Celente: Áno, myslíme si, že to je možné. Všetko, čo k tomu potrebujeme, je nacionálny populista v jednom členskom štáte, ktorý si myslí, že len pomocou výstupu z EÚ dokáže zvládnuť krízu, potom sa EÚ rozpadne. Veď Berlusconi niečo také už naznačoval, odstúpením od Schengenskej zmluvy, kvôli množstvu prisťahovalcov. Masová migrácia je veľmi veľký problém. Západné krajiny sú zaplavované ľuďmi, ktorí túžia po lepšom živote, alebo ktorí chcú utiecť z núdze. Tu nám nepomôže žiaden altruizmus, kto to má všetko zaplatiť? Odkiaľ majú cudzinci dostať bydlisko, potraviny a prácu, keď sa ledva dokážeme postarať o svojich vlastných obyvateľov?
Freeman: Myslíte si, že príde k Severoamerickej únii medzi Mexikom, USA a Kanadou?
Celente: Aj toto je možné, áno. Teraz je však oveľa väčšia šanca, že nastane rozdelenie. Jednotlivé regióny zistia, že sa dokážu s krízou vysporiadať lepšie bez federálnej vlády. Na čo potrebujú vzdialený Washington? Však si pozrite, akí ľudia sa tam pohybujú. Sú neschopní a skorumpovaní a myslia len na výhody pre seba. Predvídame rozdelenie Spojených štátov.
Freeman: Myslíte si, že funkcia centrálnych bánk je zastaraná? Koniec koncov oni spôsobili krízu a totálne zlyhali.
Celente: Áno, zlyhali, ale v súčasnosti prebieha mocenský boj. Veľkí chcú zničiť malých, ako sa to stalo v histórii už veľakrát. Jeden z trendov, na ktorý sa zameriavame, označujeme “odťať im hlavu”. To sa určite stane.
Freeman: Teda myslíte, že nastane skutočné povstanie?
Celente: Samozrejme. Pozrite si tú čvargu z Wall Street, alebo z univerzít Harvard a Yale. Oni si vo svojom živote ešte nikdy poriadne nezašpinili ruky. Nemajú ani potuchy o tom, čo znamená, byť úplne chudobný a žiť na ulici. Ak zoberiete ľudom všetko, a už nemajú čo stratiť, tak sú schopní čohokoľvek.
Freeman: To, čo predpovedáte, neznie veľmi optimisticky.
Celente: To nemá s optimizmom alebo pesimizmom nič spoločné, je to realita. Je to ako keď idete k doktorovi a diagnostikuje vám rakovinu v konečnom štádiu. Má vás radšej oklamať, alebo povedať vám, ako sa veci majú v skutočnosti? Falošný optimizmus nezmení nič na fakte, že onedlho zomriete.
Freeman: Myslíte si, že by bol dobrý nápad pre jednotlivcov alebo aj celé spoločenstvá a obce, aby sa stali samozásobiteľmi a odpojili sa od siete?
Celente: Absolútne. Určite. Ľudia by mali zistiť možnosti, ako sa osamostatniť od systému. Produkovať vlastné potraviny a generovať vlastnú elektrinu. To je to, o čom som hovoril predtým, s novými technológiami to bude možné. Ak sa to stane, tak sa ľudia vzdialia od otcovského štátu a od koncernov. Už v roku 1997 som publikoval knihu s názvom „Trends 2000“, ktorá sa zaoberá presne touto problematikou. Centrálny systém sa mal zrútiť už pred dlhým časom. Držali ho pokope len lacné peniaze. Ale tie už tiež nefungujú. Načo potrebujeme centrálnu vládu, ktorá aj tak len spôsobuje všetky problémy a neponúka riešenia? Čo najďalekosiahlejšia samostatnosť a decentralizácia predstavuje budúcnosť.
Freeman: Ďakujem veľmi pekne za interview.
—— — Mit freundlichen Grüßen BWS-Atelier+Partner Peter A. Bobus architekt VDA, Autorizovaný architekt-AA 0241 Tel.089/6096538 Fax.089/66086309
Ahoj,
v pátek 6. 2. 2009 zazní znovu naživo v Teplicích písně legendární skupiny F.P.B. v podání současných i bývalých členů Už jsme doma a většiny bývalých členů F.P.B. http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/punk/kapely/fpb.php
Bezprostřední následovníci F.P.B. – členové skupiny Už jsme doma (v současné sestavě) spolu s bývalým kytaristou F.P.B. i Už jsme doma Romkem Hanzlíkem, pro tuto jedinečnou událost znovu nacvičili přes 20 písní F.P.B.
Na koncertě “Už jsme doma a Romek Hanzlík hrají F.P.B.” v teplickém klubu Raketa http://www.rkraketa.cz/ (exKnak) pak skupina představí aktuální troj CD F.P.B “Kniha přání a stížností“. Jako host vystoupí místní punková úderka s příznačným názvem Střední punková třída.
Začátek koncertu je ve 21:30, vstupenky budou na místě ke koupi za 150 Kč.
Pokud si chcete lístek rezervovat, můžete tak učinit na tel. 604 443 834 nebo na emailu elvis@volny.cz
Budu rád, pokud tento email (včetně přílohy) pošlete lidem o kterých si myslíte, že by na tomto koncertě neměli chybět, díky…
Ahoj v pátek!
Václav Kettner
Střelná 217
417 23 Košťany
tel.: 604 443 834
email: V.Kettner@seznam.cz
www.utulekfest.cz
——————————
…tady to vzniklo a sem to patří – Po 20 letech zazní znovu naživo v Teplicích písně legendární skupiny F.P.B. v podání současných i bývalých hudebníků formace Už jsme doma (UJD) a většiny bývalých členů Bezprostřední následovníci F.P.B. – aktéři ansámblu Už jsme doma (v současné sestavě) spolu s někdejším kytaristou F.P.B. i UJD Romkem Hanzlíkem pro tuto jedinečnou událost znovu nacvičili přes 20 písní. Na koncertě ‘Už jsme doma a Romek Hanzlík hrají F.P.B.’ v teplickém ex-KNAKu – Raketě (www.rkraketa.cz) pak představí aktuální 3CD F.P.B ‘Kniha přání a stížností’. Jako host vystoupí místní punkeři s příznačným názvem Střední punková třída. F.P.B. působili v 1. pol. 80. let 20. stol. Kvůli utajení a režimním zákazům účinkovali též jako ‘Čtvrtá cenová skupina’. Složení nejplodnějšího období (1981 – 86) bylo Miroslav Wanek (basa, zpěv, většinový autor hudby i textů), R. Hanzlík (kytara, zpěv), Milan Nový (bicí). V pol. 80. let přešli Wanek a Hanzlík do UJD, tím první F.P.B. v r. 1986 zvolna zanikají. Bubeník M. Nový se sice pod stejným názvem snaží s novými muzikanty (Kamil Krůta a Radovan Uhlíř – posléze Šantrůček) pokračovat, s původní (zejm. Wankovo) tvorbou má však produkce jen málo společného a do vydávaného 3CD není zahrnuta. Hanzlík působil v UJD do r. 1996, kdy opustil aktivní hudební dráhu, v současné době vede hudební agenturu A.M.P., Wanek je vůdčím duchem UJD dodnes, M. Nový nyní bydlí v Kanadě. Tepličtí F.P.B. patřili k nejosobitějším kapelám, které punkové podhoubí 80. let min. stol. zplodilo. Hudba o 3 akordech se postupně ukázala být kabátem těsným; obzvláště pod vlivem nahrávek Art Bears (Rock In Oposition), The Residents ap., které do Teplic vozil agilní manažer Petr Růžička si F.P.B. sice punkovou přímočarost zachovávali, obohatili ji ale nepříliš vídaným spojením s českou i světovou poezií a alternativním pojetím. Zrodil se tak budoucí sound UJD. F.P.B. mnoha následujícím uskupením podobného typu nastavili velmi vysokou laťku, a zdá se, že ve snaze styl kultivovat ovlivnili i posluchače a do současné doby zůstali nepřekonáni. Label Malarie Records tímto 3CD splácí mnohaletý nakladatelský dluh při mapování počinů významné teplické skvadry. M. Wanek vysvětluje: ‘Jedná se o velmi dlouho připravovaný rozsáhlý projekt, jehož ambicí bylo podchytit veškerou tvorbu F.P.B. Při vzpomínání jsem došel k číslu 65ti písní. Následovala činnost velmi podobná sbírání pohádek v 19. století, ale nakonec se podařilo posbírat 58 nahrávek, z toho 17 studiových (z LP ‘Kdo z koho, ten toho’) a zbytek jsou dobové záznamy velmi různé kvality.’ Album je luxusně vypraveno, obsahuje 100stránkovou knihu formátu A4 s texty a dokumentací v podobě autentické Knihy přání a stížností, jak si ji pamatujeme z podniků RaJ ze 70. či 80. let, a to vč. závěsných desek a tužky. Majitel si tak může Knihu doma pověsit jako reálnou vizuálii někdejších restaurací 4té cenové skupiny. Autory grafické podoby jsou Luděk Kubík a Karel Haloun. Wanek upřesňuje: ‘Je to skoro 3 hodiny hudby, byla rozdělena na 3 CD pojmenované “F”, “P” a “B”. Na Efku jsou písně buď původní, nebo s českým textem, na Péčku je rozsáhlá improvizační skladba “Víra v pohyb” a kompozice převzaté, zpívané většinou ve “svahilštině” a na Béčku jsou songy studiové. K popatření je i mnoho dobových dokumentů, fotografií, všechny texty a něco málo povídání, vše dvojjazyčně – v češtině i angličtině. Titul “Kniha přání a stížností” vznikl celkem náhodně ve vztahu k názvu kapely, ale postupem času mi došlo, že je vlastně velmi výstižný pro celou éru F.P.B. i části tehdejší generace a že vlastně vyjadřuje, čím tyto popěvky skutečně byly – přáními a stížnostmi.’ Vystoupení – v pátek 6. 2. 09 – začíná ve 21:30. Vstupenky za 150 Kč budou k mání na místě. Vašek V.Kettner@seznam.cz
From AZTLI
Jediné, co se ví bezpečně, že je to název z jazyka nahuatlu, mexického, který byl svého času lingua franca. Chci poznamenat, že existují i stránky Wikipedie, psané v nahuatlu (říkají jí HUICUIPEDIA). Když si zadáte hledat pojem pro zvíře TLAHOOCELOTL, tak se Vám nabídne Wiki v nahuatlu. (Je to zvíře ocelot dle zoologů). A ten název vznikl takto MALINALLI – tráva, IHUAHUANA – opilý. Jelikož španělští žoldáci jméno té jejich pomocnice, která kolaborovala s H. Cortesem (znala maysky i nahuatl), tak jí říkali doňa Marina, (ale ona se jmenovala Ce Malinalli – dětem otroků bývalo zvykem dávat jména dle kalendáře a jelikož se narodila v den 1. měsíce tráva, tak se to řekne Ce Malinalli) A protože v nahuatlu není zvuk R, a špan. žoldákům se to lépe vyslovovalo se zvučnějším R, tak jí říkali (zkráceně) Marína. A podobně MALI(nalli) + (ihua)HUANA = MALIHUANA, tak z toho udělali MARIJUANA (to j, vyslovované jako naše ch tam dali proto, že v špan. není zvuk H). Čili MALIHUANA = trávou opilý, celkem výstižné. Ještě bych chtěl poznamenat, že přechod od L k R je obvyklý i “u nás”, např. Lancelote – Lancarote – LANZAROTE (to c je s přívěškem – cedilla, aby v portugal. se zajistil zvuk “s” před tvrdou samohl., a Z takové je v kastil. jako výrazné S ) nebo stela, astera, estela, estrela (pořád hvězda) nebo kastro, kastel, v arabštině KSR (kasr nebo ksar) (pořád hrad – není to slovo ani řím., ani arab., původu, ale mnohem starší). Své údaje k té rostlině jsem čerpal z velmi obsáhlého článku rodilého mluvčího v nahuatlu z Mexica, který lze nalézt na VIVECONDROGAS – ORIGEN DE LA PALABRA MARIHUANA – PŮVOD SLOVA MARIHUANA, a ten se odvolává na čl. DROGAS MEXICO. Ve skutečnosti je k danému rozboru jména MALIHUANA více slov, která lze podle gramatických pravidel nahuatlu složit v toto slovo, ale proto, že se nedá s určitostí, říci, která byla domorodými obyvateli kdysi užita pro “výrobu ” slova MALIHUANA, tak jsou zde vyjmenovány všechny pojmy, ale také se víceméně týkají právě věcí, typických pro tuto rostlinu, tzn. vzhled, použití, následky použití, přirovnání násldeků, přirovnání vzhledu a pod. Takže jsem vybral ty pojmy, které použili i tvůrci tohoto článku v Mexicu a ten článek jde až do minulosti do poloviny 16. stl. Článek jsem nalezl jen ve španělštině. Jelikož se zabývám jazykem nahuatlem, mohu rád přeložit i jiné názvy z této oblasti a dohledat. Není to totiž jednoduché, jelikož některé zdroje jsou jen v nahuatlu, a i jeho mluvčí mají své webové stránky i již zmíněnou WIKIPEDII, vedenou v jazyce nahuatl, samozřejmě proloženou i španělskými texty, jelikož jsou si vědomi, že to není jednoduchý jazyk.
Když si ve Wikipedii zadáte hledat Aztékové, tak se Vám v hlavním článku objeví nadpisy Panovníci, tak ty jsem dopsal trojjazyčně já. U nadpisu Bohové jsem některé dopsal taky, hlavně toho boha obchodníků, že je zobrazován s pytlem na zádech. A nakonec ještě trojjazyčně kalendář s názvy dnů a měsíců. Pak ještě jsem dopsal článek u diskuse pro Velikonoční ostrov (najdete tam něco o dlouhouchých a krátkouchých), snad to také ještě zatím nesmazali.
Nashledanou Aztli
PF 2009 od Jury
Přeji všem vše NEJJJ… Že pozdě? Fšeci přece víme, že nigdy néni pozdě, pokáď je přání míněné upřímně. (Snad se jistému mladíkovi nepodařilo toto slovo zprofanovat natolik, abych je mohl v této suvislosti vyslovit.) Tož na zdraví. Snáď eště, že na vrchu, který sa Bludný zove, vám připíjám. Tož “NA ZDRAVÍ!!”
Pozvánka
Křídla v duši, kouř v hlavě a měsíční světlo v srdci
přejí v Novém roce
zaměstnanci továrny na ticho
a Lord of the Silence
kousek od Národního divadla. Je to menší scéna, hraje se tam bez mikrofonů a je to idealistický podnik harmonikáře Václava Koubka.
Každý den tam hraje nějaký písničkář www.vaclavkoubek.cz/nova-sin
Jinak přeji pěkný celý rok 2009 – Jaroslav Hutka
www.hutka.cz
LEDEN 2009
5. pondělí Hutka, PRAHA 3, Carpe diem, Jičínská 4, 20:00
6. úterý, Hutka, PRAHA 1, Charles Bridge Jazz&Blues Club, Saská 3, 21:00
www.jazzblues.cz tel.: 602 208 811
14. středa, Hutka, JESENÍK Blue-s club 19:00,
15. čtvrtek, Hutka, ŠUMPERK, G-klub Domu kultury, 19:30
16. pátek, Hutka, BLUDOV, Kulturní dům Bludov, 18:00
19. pondělí, Hutka, PRAHA 8, divadlo Karla Hackera (Jiskra), 19:00
22. čtvrtek, Hutka, TEPLICE, Dům kultury, 19:00
27. úterý, Hutka, STRAKONICE, U mravenčí skály, 19:30
28. středa, Hutka, NÁCHOD, Městské divadlo Dr. Josefa Čížka, “Beránek”, 19:00
29. čtvrtek, Hutka, SVĚTLÁ NAD SÁZAVOU, Spol. dům – divadelní sál, nám. Trčků z Lípy 506, 19:00
31. sobota, Hutka, PRAHA 1, Kavárna písničkářů Nová síň, Voršilská ulice, 19:00
únor 2009
2. pondělí, Hutka, PELHŘIMOV, Malá scéna Kulturního domu Máj, 19:30
6. pátek, Hutka, ČESKÉ BUDĚJOVICE, Báječný koncert pro uzavřenou společnost
Legendární jsou temné duchcovské ženy, jejichž íkvé je předmětem debat podivínských duchovských malířů, chtělo by se říct surrealistů, symbolistů, ale spíš by se to chtělo vidět.
Nic mě tak nepřekvapilo – a že nám doma knížku od Reader´s diggest SS o výtvarnu, kde jsou Pablo Pikaču, Saldátor Alí, Angelina Jolí a Aňa Geislerová – jako loňská výstava téhle dosud žijící party. Jejich jména vám nic neřeknou, netřeba je uvádět v této pozvánce, ale mám za to, že po vernisáži v DUCHCOVSKÉM MĚSTSKÉM MUSEU DNE 3.1.2009 (Bože, to je divný rok) si je zapamatujete.
Vernisáž v Duchcově a Běsídka v Duxu v té úzké uličce mezi kinem a zámkem začíná v 18.00 dne 3.1.
Na pozvání temnopověstného magistra Jiřího Volfa výstavu zahájí Patrik Linhart – a tak se přijděte podívat, jak ten mamrd dostane hned zkraje roku přes čuni. IN MARGINE A hlavně budete čumět, jak péra z gauče na tu partu výtvarníků – udivující, Dux není mrtev, Duchcov není mrkev!
 | ondys na Nepoznal jsem v životě moc vyl… |
 | Jola na Nepoznal jsem v životě moc vyl… |
| ondys na Proč jsem se stal spisova… |
 | oldwomen na Proč jsem se stal spisova… |
| ondys na Proč jsem se stal spisova… |
